Je to neuveriteľné, ale dnes pridávam už DESIATU časť mojej druhej FF (:
Bože, ako ten čas rýchlo letí, ani sa nenazdám a bude koniec...
Ale nie srandujem, táto sa tak skoro neskončí,
teda ak mi do živote nevbehne niečo dôležité a nebudem donútená opustiť aj BLOG...
Okej, verím, že sa vám bude páčiť, kiss (:
Písala som ju totiž od srdca, keďže všetky veci z "mojej minulosti" sú skutočné....
xoxo
sobota, večer
Dnes ma čaká večera so Zacom, bože, toto je neuveriteľné aká som nervózna a pritom sa na ňu teším. Neskutočné! Ešteže tu je Ashley a pomáha mi, čo na seba, lebo inak by som sa tu asi sama zbláznila. "Vieš o tom, že som rada, že Ťa mám?" hovorím jej. Ashley sa na mňa pozrie,
dá ruky v bol a zasmeje sa: "To hovoríš len preto, že Ti tu pomáham." Namietam:
"Nie, myslím to vážne." chytím ju za ruku, sadneme si na sedačku, pokračujem: "Vieš všetko to bolo pre mňa ťažké. Sem ísť s vedomím za kým idem bolo čudné..." Ashley smutne:
"Bolo veľmi ťažké opustiť Tvoju krajinu? Myslím tým ešte po prvé, keď si šla do USA prvý krát."